6f9f9eb5ca00d9c6fa9e1a118ca633fa.jpg
879ad6d205c84541d6dceab6938af93d.jpg
aab6d212b2cb80fdd502b875e2632030.jpg
b74e86de7b9af83cd222e1b363a00520.jpg
978f77dcc973d7eb2d89c0948814e6f5.jpg
160d9e74b45c9ca27a384925f946bf34.jpg
8fe357cdd93503962a319510e21405b3.jpg
81b42422cc06fe7e37f0564e434388b3.jpg
167a1208bfafdaa450815e5d60f94277.jpg
3a70f2e1dc8cfddb0c063059cd6bb755.jpg
ffb81d749a79266322acadda2784ac82.jpg
ed7ce06c91876d5f2b27562b4520303b.jpg
9de9e0140d75760dd7842901ef6402a5.jpg
f3a855d21f4fe4aeb766ad9552259047.jpg
18063b90ddfbe1688a9ad08929304b22.jpg
e46069b029918729819e049ffc320175.jpg
029aee905e68e9836c6b52f0d16081ae.jpg
f6077aab445e8994c76cb4fa57ff4b0b.jpg
79a6096f7b4c2150e025adbdf6761891.jpg
d24462166bd4e8e54f04ad42ba214c3e.jpg
fed3437d1a1ceb8fa2e47c8f223397cb.jpg
74c4463b3f51fe48f0e7a5f5fb5d1bba.jpg
1d3aebc7c00bdefd93a0bd3233588a85.jpg
7f6ec36cb7d7d99248c5d1c60e95e488.jpg
472548cab9966d1463c293651b0710aa.jpg
Odber noviniek

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách.

História

História obce Predmier sa v písomných prameňoch po prvý raz spomína v donácii Belu III. z roku 1193, ale archeologické doklady z katastra obce predchádzajú túto najstaršiu písomnú zmienku o niekoľko storočí.

 

Najstaršie archeologické doklady o osídlení obce Predmier sa nachádzajú v zbierke Považského múzea v Žiline. Podľa nich prvé stopy osídlenia možno začleniť do obdobia neskorej doby bronzovej, keď tu žil ľud lužickej kultúry. Osídlenie tejto lokality potvrdzuje i kultúrna vrstva z doby železnej, z ktorej sa zachovali črepy zdobené žliabkami. Omnoho viac nálezov však pochádza z obdobia ranného stredoveku. Z tohto obdobia sa podarilo nájsť železnú ostrohu z 12.-13. storočia, čo zodpovedá aj prvej písomnej zmienke o Predmieri. Zachovali sa nálezy keramiky z polôh Dolné pole, Dolné Záhumnie a Malá Hradná, odkiaľ poznáme aj doklady osídlenia zo 14.-15. storočia. Tieto pamiatky sú jasným dôkazom toho, že o histórii obce hovoria nielen písomné, ale aj archeologické doklady a tieto 2 zložky sa navzájom dopĺňajú. I z tohto dôvodu môžeme hovoriť o Predmieri ako o jednej z najstarších obcí súčasného Žilinského okresu.

 

V najstarších písomných zmienkach z roku 1193 sa vyskytuje názov Predmír. Etymologicky ho možno vysvetliť ako " prinášajúci mier ", prípadne " ten, ktorý prichádza pred mierom ". Počiatky stredovekého Predmiera spadajú do poveľkomoravského obdobia, keď sa osídlili hradné návršia Súľova a Hričova. V tejto dobe bol starý Predmír darovaný dvom bratom Stojislavovi a Vratislavovi za hrdinské vojenské činy v domáckej vojne uhorským kráľom Bélom III. Tento starý Predmír, ako mesto, bol obohnaný silným múrom, v ktorom boli dve dobre strážené železné brány. Bol vraj nedobytný a pre túto svoju nedobytnosť bol určený za miesto, kde sa uzatvárali prímeria s nepriateľmi pred vyhlásením mieru. Odtiaľ malo mesto svoje meno Predmír. Predsa však bolo Tatarmi dobyté, pritom spustošené a vypálené, takže obyvatelia boli nútení stavať si nový Predmier pri potoku Hradňanka v lokalite Pažiť.

O vlastnej samospráve obce máme zmienky zo začiatku 14. storočia. V roku 1312 sa totiž prvý raz spomína richtár Predmiera. V r. 1439 sa Predmír uvádza spolu s ostatnými 16 obcami ako majetok Považskobystrického panstva. V roku 1458 Považskobystrické panstvo spolu s Predmierom prešlo do rúk Podmanických. V listine kráľa Mateja vydanej v Budíne 15. marca 1458 obec figuruje ako Predmyer. Celé panstvo dostal Ladislav Podmanický za 12 tisíc zlatých. Ďalšia písomná zmienka o Predmieri sa viaže k 70-tym rokom 14. storočia. V listine panovníka Mateja zo 6. marca 1471 sa spomína Predmyr v súvislosti s novou donáciou synovi Ladislava Domanického Jánovi, v ktorej sú vypočítané všetky obce, ktoré patrili panstvu. Predmyr sa v listine Turčianskeho konventu z 29. januára 1525 znovu spomína ako mestečko a obyvatelia ako mešťania. V mestečku v polovici 16. storočia zúrila cholera, ktorej za obeť padlo veľa obyvateľov.

 

Po vymretí rodiny Podmanických v r. 1553 sa dostalo Považskobystrické panstvo do rúk Anny Méreyovej, a tak bol Predmier v rukách jej dedičov Balošovcov, lebo Anna už ako vdova sa vydala za Andreja Balošu. Cisár Leopold I. časť ich majetku skonfiškoval pre účasť Imricha Balošu na Tokoliho sprisahaní a daroval ju Sepáriovcom. Títo potom neustále zápasili o svoje privilégia. V r. 1573 bolo Predmieru Maximilánom II. udelené jarmočné právo. Na čele obce stál richtár s obecnou radou, ktorú tvorili notár a niekoľko prísažných. Predmier bol v 2. polovici 17. storočia len o niečo menším trhovým strediskom ako Bytča. V tom čase sa remeselná výroba širšie nerozvinula, okrem kováčov a mlynárov tu dedinských remeselníkov takmer nebolo. Obyvatelia sa živili zväčša poľnohospodárstvom, drotárstvom a prácou v lesoch.

 

 

 

 

Fotogaléria
Táto stránka používa cookies

Táto stránka používa súbory cookie. Tieto nevyhnutné technické cookie, zabezpečujú správne zobrazenie stránky v prehliadači.

Rozumiem Vedieť viac